Transplantacia rohovky, známa aj ako keratoplastika, je jedným z najbežnejších a najúspešnejších zákrokov transplantácie tkaniva, ktoré sa vykonávajú na celom svete. Napriek významnému pokroku v tejto oblasti však stále existuje niekoľko prekážok a komplikácií, ktoré sa môžu vyskytnúť v priebehu celého procesu a môžu ovplyvniť celkové výsledky operácie. Problémy sa začínajú pri získavaní vhodnej darcovskej rohovky, ktorá si vyžaduje vhodné vyšetrenie, aby sa predišlo riziku prenosných ochorení. Kľúčové je aj uchovávanie darcovských rohoviek, pretože nesprávne skladovanie môže viesť k strate hustoty endotelových buniek, čo môže ovplyvniť životnosť transplantátu. Chirurgické prekážky sa týkajú najmä odmietnutia transplantátu, ktoré u vysoko rizikových pacientov dosahuje až 20 %. Pooperačné komplikácie môžu zahŕňať glaukóm, tvorbu katarakty a recidívu primárneho ochorenia. Okrem toho je v mnohých častiach sveta značný nedostatok rohovkového tkaniva, čo podnecuje globálnu zdravotnú dilemu. Zvládnutie týchto prekážok si vyžaduje spoločné úsilie lekárskej komunity, ktoré zahŕňa pokrok v imunosupresívnej terapii, vývoj umelých rohoviek a zavedenie štandardizovaných protokolov na skladovanie rohoviek. Preto je pochopenie týchto problémov kľúčové pre zvýšenie úspešnosti operácií transplantácie rohovky a zlepšenie výsledkov pacientov.
Najnovšie pokroky v technikách transplantácie rohovky
Inovatívne pokroky v technikách transplantácie rohovky spôsobili v tejto oblasti výraznú revolúciu a podstatne zlepšili výsledky operácií. Techniky, ako napríklad automatická endotelová keratoplastika s Descemetovým prúžkom (DSAEK) a endotelová keratoplastika s Descemetovou membránou (DMEK), minimalizovali invazívnosť, znížili komplikácie spojené so šitím a zlepšili rýchlosť zotavenia zraku. Okrem toho príchod femtosekundového lasera (FL) zmenil transplantáciu rohovky a umožnil presné vzory a hĺbku rezov, čím sa znížili chirurgické komplikácie a zlepšila sa zraková ostrosť po operácii. Pokrok zaznamenali aj umelé rohovky, známe ako keratoprotézy, pričom bostonská keratoprotéza vykazuje sľubné výsledky pri udržiavaní zraku u pacientov s vysokým rizikom zlyhania transplantátu. Okrem toho sa pri obnove zraku a znižovaní rizika odmietnutia transplantátu sľubne osvedčilo používanie moderných bioinžinierskych implantátov, ako je biosyntetický rohovkový implantát, ktorý využíva rekombinantný ľudský kolagén. Tieto pokroky dopĺňa optimalizácia predchirurgického plánovania pomocou mikroskopie in vivo a technológií topografického mapovania, ktoré poskytujú podrobné charakteristiky rohovky. Tieto pokroky spolu s lepším pochopením stratégií imunosupresie výrazne zlepšili úspešnosť transplantácie rohovky a ponúkajú nevidiacim alebo slabozrakým osobám šancu na obnovenie zraku.